Život Prešova
online
online
Od „Ossi Biene“ k najmocnejšej žene sveta
22.11.2020 Celý región
Bratislava
22. novembra (TASR) – Čaro politiky objavila Angela Merkelová pred
troma desiatkami rokov. Do opätovného zjednotenia Nemecka boli totiž pre
promovanú fyzičku dôležitejšie problémy kvantovej chémie.
S politickou kariérou začala dcéra evanjelického farára hneď po páde železnej opony. V decembri 1989 vstúpila do novovzniknutej strany Demokratické prebudenie (Demokratischer Aufbruch). Táto strana sa v auguste 1990 zlúčila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Angela Merkelová sa stala jej členkou.
Po zjednotení Nemecka a po prvých celonemeckých voľbách do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa konali 2. decembra 1990, zasadla prvý raz do poslaneckých lavíc. Potom nasledoval už iba rast k politickým výšinám.
„Ossi Biene“, čiže „včielka z východného Nemecka“, ako Angelu Merkelovú nemecké médiá tiež prezývali vždy tvrdila, že nechce predávať seba, ale svoju politiku. Týmto dôvetkom odbíjala tiež hlasy, ktoré ju na začiatku vyzývali, aby urobila niečo so svojim účesom a garderóbou.
Pre veľkú politiku ju nezískal nikto iný ako kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl, ktorý si všimol mladú východonemeckú političku a výrazne prispel k jej vzostupu do najvyšších poschodí politiky. „Moje dievčatko“, ako zvykol Angelu Merkelovú nazývať, povolal do vlády a od januára 1991 bola ministerkou pre ženy a mládež. V ďalšej vláde Helmuta Kohla sa potom stala ministerkou ochrany životného prostredia, prírody a bezpečnosti jadrových reaktorov (1994-1998).
„Osem rokov som bola pri Helmutovi Kohlovi ministerkou. Bol to dobrý čas, počas ktorého som sa veľa naučila,“ spomína na obdobie strávené po boku nemeckej politickej veličiny.
Lenže bola to práve Angela Merkelová, ktorá po vypuknutí finančnej aféry CDU pre machinácie so sponzorským darmi, ako prvá koncom roku 1999 verejne vyhlásila, že strana sa musí so svojim dlhoročným predsedom rozísť.
S nevídanou otvorenosťou vyriekla tieto tvrdé slová jemná žena, ktorej rodičia od malička vštepovali, že cestou života musí kráčať bez strachu a prikrášľovania. O štyri mesiace neskôr, v apríli 2000, ju 96 percent delegátov zjazdu CDU v Essene zvolilo za novú predsedníčku strany, ktorá mala v tom čase viac ako 600-tisíc členov. Nemeckých kresťanských demokratov viedla až do decembra 2018.
Do kresla spolkového kancelára zasadla Angela Merkelová 22. novembra 2005, teda presne pred 15 rokmi. Po svojich siedmich predchodcoch sa stala v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádza z východu krajiny alebo – ako hovoria Nemci – z nových spolkových krajín.
Prvý kabinet kancelárky Angely Merkelovej zložený z Kresťanskodemokratickej únie a sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU), ako aj sociálnych demokratov (SPD) vládol štyri roky (do 28. októbra 2009) v duchu hesla koaličnej zmluvy nazvanej “Spoločne za Nemecko. S odvahou a ľudskosťou.“
Nasledovala séria nepretržitých víťazstiev v parlamentných voľbách. Najskôr v roku 2009, po ktorých vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP.
Po voľbách do Bundestagu v rokoch 2013 a 2017 vytvorila kancelárka Merkelová opäť veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi, i keď je treba povedať, že v roku 2017 dosiahla CDU/CSU so ziskom 33 percent najhorší volebný výsledok v povojnových dejinách Nemecka a veľká koalícia zložená z CDU/CSU a SPD sa rodila veľmi ťažko – vznikla až takmer pol roka po voľbách.
Po slabých výsledkoch CDU v krajinských voľbách v roku 2018 Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že v decembri už nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude opäť uchádzať ani o post nemeckej kancelárky.
Ak Angela Merkelová, ktorú časopis Forbes vyhlásil viackrát za najmocnejšiu ženu sveta a ktorá získala v roku 2015 ocenenie Osobnosť roka časopisu Time, zotrvá vo funkcii kancelárky až do roku 2021 (nasledujúce voľby do Spolkového snemu sa musia konať najneskôr 24. októbra 2021) v dĺžke vládnutia vyrovná doterajší rekord svojho mentora Helmuta Kohla, ktorý stál na čele nemeckej vlády 16 rokov.
V Nemecku bolo veľa takých, ktorí pred dvoma desiatkami rokov tvrdili, že žena z východu krajiny – evanjelička, až kruto úprimne otvorená – nemôže byť ideálnym šéfom konzervatívnej strany. Mýlili sa. Angela Merkelová ich postupne vyviedla z omylu až sa stala „železnou lady“ nemeckej politiky, ktorej už 15 rokov udáva tón a určuje jej vektory.
S politickou kariérou začala dcéra evanjelického farára hneď po páde železnej opony. V decembri 1989 vstúpila do novovzniknutej strany Demokratické prebudenie (Demokratischer Aufbruch). Táto strana sa v auguste 1990 zlúčila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Angela Merkelová sa stala jej členkou.
Po zjednotení Nemecka a po prvých celonemeckých voľbách do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa konali 2. decembra 1990, zasadla prvý raz do poslaneckých lavíc. Potom nasledoval už iba rast k politickým výšinám.
„Ossi Biene“, čiže „včielka z východného Nemecka“, ako Angelu Merkelovú nemecké médiá tiež prezývali vždy tvrdila, že nechce predávať seba, ale svoju politiku. Týmto dôvetkom odbíjala tiež hlasy, ktoré ju na začiatku vyzývali, aby urobila niečo so svojim účesom a garderóbou.
Pre veľkú politiku ju nezískal nikto iný ako kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl, ktorý si všimol mladú východonemeckú političku a výrazne prispel k jej vzostupu do najvyšších poschodí politiky. „Moje dievčatko“, ako zvykol Angelu Merkelovú nazývať, povolal do vlády a od januára 1991 bola ministerkou pre ženy a mládež. V ďalšej vláde Helmuta Kohla sa potom stala ministerkou ochrany životného prostredia, prírody a bezpečnosti jadrových reaktorov (1994-1998).
„Osem rokov som bola pri Helmutovi Kohlovi ministerkou. Bol to dobrý čas, počas ktorého som sa veľa naučila,“ spomína na obdobie strávené po boku nemeckej politickej veličiny.
Lenže bola to práve Angela Merkelová, ktorá po vypuknutí finančnej aféry CDU pre machinácie so sponzorským darmi, ako prvá koncom roku 1999 verejne vyhlásila, že strana sa musí so svojim dlhoročným predsedom rozísť.
S nevídanou otvorenosťou vyriekla tieto tvrdé slová jemná žena, ktorej rodičia od malička vštepovali, že cestou života musí kráčať bez strachu a prikrášľovania. O štyri mesiace neskôr, v apríli 2000, ju 96 percent delegátov zjazdu CDU v Essene zvolilo za novú predsedníčku strany, ktorá mala v tom čase viac ako 600-tisíc členov. Nemeckých kresťanských demokratov viedla až do decembra 2018.
Do kresla spolkového kancelára zasadla Angela Merkelová 22. novembra 2005, teda presne pred 15 rokmi. Po svojich siedmich predchodcoch sa stala v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádza z východu krajiny alebo – ako hovoria Nemci – z nových spolkových krajín.
Prvý kabinet kancelárky Angely Merkelovej zložený z Kresťanskodemokratickej únie a sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU), ako aj sociálnych demokratov (SPD) vládol štyri roky (do 28. októbra 2009) v duchu hesla koaličnej zmluvy nazvanej “Spoločne za Nemecko. S odvahou a ľudskosťou.“
Nasledovala séria nepretržitých víťazstiev v parlamentných voľbách. Najskôr v roku 2009, po ktorých vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP.
Po voľbách do Bundestagu v rokoch 2013 a 2017 vytvorila kancelárka Merkelová opäť veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi, i keď je treba povedať, že v roku 2017 dosiahla CDU/CSU so ziskom 33 percent najhorší volebný výsledok v povojnových dejinách Nemecka a veľká koalícia zložená z CDU/CSU a SPD sa rodila veľmi ťažko – vznikla až takmer pol roka po voľbách.
Po slabých výsledkoch CDU v krajinských voľbách v roku 2018 Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že v decembri už nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude opäť uchádzať ani o post nemeckej kancelárky.
Ak Angela Merkelová, ktorú časopis Forbes vyhlásil viackrát za najmocnejšiu ženu sveta a ktorá získala v roku 2015 ocenenie Osobnosť roka časopisu Time, zotrvá vo funkcii kancelárky až do roku 2021 (nasledujúce voľby do Spolkového snemu sa musia konať najneskôr 24. októbra 2021) v dĺžke vládnutia vyrovná doterajší rekord svojho mentora Helmuta Kohla, ktorý stál na čele nemeckej vlády 16 rokov.
V Nemecku bolo veľa takých, ktorí pred dvoma desiatkami rokov tvrdili, že žena z východu krajiny – evanjelička, až kruto úprimne otvorená – nemôže byť ideálnym šéfom konzervatívnej strany. Mýlili sa. Angela Merkelová ich postupne vyviedla z omylu až sa stala „železnou lady“ nemeckej politiky, ktorej už 15 rokov udáva tón a určuje jej vektory.
www.ZIVOTPO.sk
